Úvodom by som
chcela napísať, že nie som žiaden kritik ani literárny znalec. Len rada čítam, a momentálne
čítam viac než počas školy a všetkých ostatných povinností. Tiež rada
píšem, no stále prestanem pretože mi príde, že to nemá zmysel. Preto som sa
rozhodla že začnem písať o knižkách ktoré čítam, aby to možno aspoň
niekoho zaujalo a malo to ten zmysel ktorý väčšinou postrádam.
Prešiel rok od
vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Prešiel rok od udalosti, ktorá
zdvihla z pohodlia gaučov tisíce ľudí. Prešiel rok, no rany stále nie sú
zahojené. Hoci väčšina bežnej populácie zložila odznak s podobizňou Jána
Kuciaka a Martini Kušnírovej, zabudla na to čo sa stalo a vrátili sa
do svojich každodenných životov, táto vražda ďalej visí vo vzduchu ako zápach
nepríjemnej spomienky. Spomienky, ktorú by všetci najradšej považovali len za
zlý sen, no opak je realitou.
Žltú knižku
s názvom umlčaní mi na moje prekvapenie dala moja babka. Moja babka ktorá
volila Procházku. Bola smutná keď mi ju požičiavala a hovorila mi aké je
to veľké nešťastie, že sa niečo také stalo. Budem úprimná, sama by som si túto
knižku asi nekúpila, hoci ju recenzovala aj sama Veronika Ostrihoňová, od
ktorej sa teda inšpirovať knižkami nechám.
Asi vám
nemusím písať o čom táto knižka je. Bála som sa ako autori spracujú takúto
tému ale nebolo to najhoršie. Píšem že to nebolo najhoršie, pretože to nebolo
ani najlepšie. Najviac sa mi páčil začiatok knihy, kde je opisované detstvo
mladých snúbencov, prepletené výpoveďami rodičov. Dozvedáte sa tak aký
v skutočnosti bol Jano Kuciak a Martina Kušnírová a bolí vás
o to viac čo sa im stalo. Stotožňujete sa s týmto mladým párom ako by
to boli hlavné postavy románu. Čítate o rôznych úsmevných situáciách, či
spomienkach rodičov na ich ťažký život. Ale stále sa s tým viete
stotožniť, boli to ľudia ako ja alebo vy.
Ak ste tento
prípad sledovali, knižka vás môže prekvapiť jedine úvodom. Prekvapí vás tým ako
vyrastala táto mladá dvojica, aká v skutočnosti bola, aké problémy riešili
ich rodičia. Zbytok už bohužiaľ viete, pretože ste o tom čítali alebo ste
o tom počuli. Viete že Jano Kuciak pracoval na odhalení talianskych
mafiánov, viete že sa mu vyhrážal Kočner a viete ako to celé dopadlo.
Osobne si myslím že koniec knižky bol zbytočne natiahnutý a až priveľa tam
spomínali, že pre Jána Kuciaka bola práca na jeho dome vyslovene oddychom.
Máte si túto
knižku prečítať? Prečítajte si ju ak vás zaujíma aká skutočne bola mladá
dvojica z odznaku, ktorá sa stala symbolom boja za demokraciu. Prečítajte
si ju ak vás zaujíma životný príbeh týchto dvoch mladých ľudí ktorý umreli
zbytočne, aj keď som už mnohokrát počula že ich smrť zbytočná nebola.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára